Podobnosti medzi televíznym spracovaním a klasickým dielom   sme hľadali s arabistom Jánom Paulinym, ktorý ho prekladal do slovenčiny a knihu detailne pozná. „Napríklad Európanov zaujal osud Šeherezády a princezien, ktoré dal Šahrijár zabiť. Riešili, prečo bol taký krutý, a ako sa to mohlo stať. Tam, kde príbeh vznikal, sa nad tým však nik nezamýšľal,“ hovorí.

Knižná Šeherezáda žila v staroveku a bola princezná, teda dieťa slobodných rodičov. Televízna Šeherezáda žije v súčasnosti, a ako je zatiaľ známe, nepochádza z bohatých pomerov. Normálne pracuje, je architektka, nezávislá žena, vdova. „Šeherezádu opisujú ako krásnu mladú ženu, diskrétnu, decentnú, chvália jej charakter, cnosti, vzdelanie a múdrosť, takže v tomto sa na ňu herečka naozaj ponáša,“ dodáva Ján Pauliny.

Istú podobnosť vieme podľa neho nájsť aj medzi blízkymi priateľmi hlavných postáv. Originálna Šeherezáda mala najbližšiu osobu slúžku Dunjázád, v seriáli má dve blízke priateľky. Podobne je to aj s mužskými postavami.

Kým knižná predloha je plná radosti zo života vrátane sexu, v seriáli sa sexom začalo a odvtedy prevládajú skôr dlhé pohľady, mlčanie a platonické túženie. To je v porovnaní s originálom presne naopak, hoci keď vezmeme do úvahy len Šeherezádu, ktorá tisíc a jednu noc iba rozprávala, možno ani nie. „U starých arabských milencov, ale ešte aj v časoch pred vznikom tohto diela, prevládala idea platonickej lásky; fyzická sa presadila až v poézii v 7. a 8. storočí. Vtedy bol perzský milenec aktívny, kým arabský pasívny. Časom sa to zmenilo. Arabský svet nemá sexuálne zábrany, ktoré sme zdedili my Európania ešte v stredoveku vďaka kresťanskej morálke. Už Mohamed v jednom svojom výroku povedal: Neexistuje mníšsky stav v našom svete,“ tvrdí odborník.